Je kyberšikanovanie hrozbou pre deti a mládež?

Autor: Katarína Hollá     Dátum: 07.08.2019     Čítanie na: 8 min.

Tento článok sa zaoberá analyzovaním kyberšikanovania (šikanovanie, ktoré sa vyskytuje v kybernetickom priestore prostredníctvom sociálnych sietí alebo textových a obrazových správ) a „tradičného“ šikanovania (šikanovanie tvárou v tvár). V rámci článku vysvetlím, prečo kyberšikanovanie je väčšou hrozbou súčasnej generácie ako tradičné šikanovanie.V posledných rokoch sme svedkami rapídneho rozvoja nových trendov v oblasti vedy a techniky, čo sa v neposlednom rade odráža aj na inováciách informačno-komunikačných prostriedkov. Pre dnešnú generáciu detí, ktorú nazývame generáciou Z, sú technológie neoddeliteľnou súčasťou ich každodenného života a kultúry. Deti a dospievajúci sú zapájaní do všetkých existujúcich foriem elektronickej komunikácie. Prináša to pre nich nespočetné množstvo výhod, ale aj isté riziká.

Kyberšikanovanie možno vnímať ako hrozbu z dôvodu anonymity a zníženého strachu z odhalenia. Anonymita online prostredia môže viesť k vytváraniu falošnej identity (prostredníctvom falošného e-mailového účtu a profilu na sociálnych sieťach), a to za účelom ventilovania agresivity, nepríjemných pocitov, pomsty za útoky v reálnej komunikácii a i. Dieťa tak môže predstierať, že je niekým, kým v skutočnosti nie je. Tak môže robiť činnosti, ktoré by skutočne svojim kamarátom a okoliu nikdy nespravilo. Anonymita online prostredia môže viesť k vyššiemu odhodlaniu útočiť na druhých v dôsledku zníženého strachu z odhalenia.

Nedostatočná kontrola

Má pre obeť znepokojujúce dôsledky. Stránky sociálnych sietí a diskusné fóra vyvíjajú určité úsilie, ohľadne bezpečnosti a ochrany svojich členov tým, že sledujú potenciálne urážlivé rozhovory a uľahčujú online oznamovanie. Napriek tomu nie je  jasné, aké účinné sú tieto opatrenia pri znižovaní účinkov kyberšikanovania na obete. Sociálna sieť Facebook má stanovené vekové obmedzenie používania od 13 rokov, ale aj toto obmedzenie sa dá veľmi jednoducho obísť. 

Okrem toho je ťažké monitorovať e-mailovú komunikáciu a textové správy. V súčasnosti už mnohé deti vlastnia mobilný telefón, nehovoriac o mladých ľuďoch, ktorí majú vo svojich izbách počítače. Posielaním správ cez mobilný telefón, četovaním na sociálnych sieťach, vytváraním nevhodných obsahov prostredníctvom rôznych aplikácií a programov majú možnosť skryť svoje správanie pred rodičmi.

Obete sa cítia uväznené vo svojich domovoch

Obete tradičného šikanovania môžu uniknúť z trápenia osobného šikanovania, keď sú doma, obete kyberšikanovania túto možnosť nemajú. Väčšina detí a mladých ľudí pravidelne využíva technológie. Tu vzniká priestor na obťažovanie 24 hodín denne – 7 dní v týždni. Obeť môže byť šikanovaná kedykoľvek a na akomkoľvek mieste. Takže deti, ktoré sa stali obeťou kyberšikanovania, sa necítia bezpečne ani doma.  

Dôsledky

Nevhodné verbálne a vizuálne útoky šírené v online prostredí majú väčší vplyv na psychické zdravie ako tradičné formy šikanovania. Dôvodom je rýchlosť, akým sa  môžu šíriť a veľkosť publika, ktoré obsah vidí, komentuje, lajkuje a pod.  V digitálnom veku, v ktorom žijeme, sú spoločenská akceptácia a online život dôležité pri budovaní identity detí a mládeže.

Kyberšikanovanie môže mať škodlivé psychické dôsledky na osobnosť dieťaťa a dospievajúceho. Zároveň môže vážne ohroziť duševné zdravie osoby. Obete, ktoré zažili online útok, prežívajú sociálnu izoláciu, čo vedie k fyzickej a psychickej ujme, strate sebaúcty, pocitom hanby a úzkosti.

Medzi všeobecné dôsledky kyberšikany patrí:

< >strata sebavedomia a sebaúcty spôsobená kritikou a obviňovaním,duševná tieseň pri používaní internetu kvôli strachu z ďalšieho obťažovania,depresia a strach spôsobený útokom na človeka,opakované sny o agresorovi a o jeho obvineniach,šok zo zastrašovania.

Dôsledky

Niektoré formy kyberšikanovania majú rovnaký vplyv na obete klasického šikanovania. Iné formy kyberšikany sa považujú za menej škodlivé ako formy tradičného šikanovania. Kyberšikanovanie sa preto nepovažuje za hrozbu. Autori J. Wolak, D. Finkelhor, K. J. Mitchell a M. L. Ybarra (2007) upozornili, že v mnohých prípadoch dôsledky kyberšikany nie sú pre obete stresujúce, a to z dôvodu možnosti stopnutia nevhodného správania (nahlásením aktéra, zablokovaním aktéra, ukončením komunikácie...). Odborníci ako J. W. Patchin a S. Hinduja tvrdia, že vyššie uvedený argument má určitú pravdu, nie sú s ním však stotožnení. Navyše ukazuje sa, že pri tradičnom šikanovaní sa modriny, podliatiny, zlomeniny a iné dôsledky fyzického obťažovania „zahoja“ skôr, ako psychické útoky, ako je zastrašovanie, psychické a emocionálne dehonestovanie. Psychické a sociálne dôsledky, ktoré vznikajú pri kyberšikanovaní sú vážnejšie.

Aby som to zhrnula, kyberšikanovanie je potrebné vnímať ako hrozbu, s ktorou sa môžu deti a mládež stretnúť kedykoľvek a kdekoľvek. To môže zvýšiť pocity depresie, izolácie a úzkosti. V súčasnosti je viac ako pravdepodobné, že dieťa, ktoré je opakovane utláčané, zosmiešňované a inak šikanované v reálnom prostredí, tak bude aj v kyberprostredí. Aj tie deti, ktoré nešikanujú v školách a školských zariadeniach, využívajú online priestor na znevažovanie iných. Anonymita online prostredia spôsobuje, že sa  neboja trestu, ale zároveň  nie sú konfrontovaní tvárou v tvár.  A preto celý akt kyberšikanovania môže nabrať na intenzite nevhodných online útokov a spôsobovať obeti výrazné psychosomatické, sociálne a edukačné dôsledky.

doc. PaedDr. Katarína Hollá, PhD.